41051: क्तादल्पाख्यायाम्¶
Padacheda: क्तात् | S | 5 | 1 |
अल्प-आख्यायाम् | S | 7 | 1 |
Sutrartha¶
Vasu English Summary¶
The affix ङीष् is used after a compound प्रातिपदिक (Nominal Stem) in which a name denoting the means herewith, is the first member and the second member is a word formed by the Particle क्त when the sense is that of ‘a small quantity’.
Vasu English Translation¶
The affix ङीष् is used after a compound प्रातिपदिक (Nominal Stem) in which a name denoting the means herewith, is the first member and the second member is a word formed by the Particle क्त when the sense is that of ‘a small quantity’. The word करण पूर्वात् ‘preceded by a noun denoting the means where with’, of the last sutra governs this also. The participle in क्त, must be preceded by a noun in the instrumental case, and the sense conveyed by क्त, to the action should give the sense of ‘little’, in connection therewith. The अल्पाख्यायाम् of the sutra qualifies the whole word. Thus अभ्रविलिप्ती द्यौः ‘a sky covered slightly with clouds’, सूपविलिप्ती पात्री ‘a dish slightly covered with soup’.
Why do we say when the sense is that of ‘little’? Observe चन्दनानुलिप्ता ब्राह्मणी “a Brahmani lady covered with sandal essence?”
Kashika¶
करणपूर्वादित्येव। करणपूर्वात् प्रातिपादिकात् क्तान्तादल्पाख्यायां ङीष् प्रत्ययो भवति। अल्पाख्यायामिति समुदायोपाधिः। अभ्रविलिप्ती द्यौः। सूपविलिप्ती पात्री। अल्पसूपेत्यर्थः। अल्पाख्यायामिति किम्? चन्दनानुलिप्ता ब्राह्मणी॥
Siddhanta Kaumudi¶
करणादेः क्तान्तात् स्त्रियां ङीष् स्यादल्पत्वे द्योत्ये । अभ्रलिप्ती द्यौः अल्पाख्यायां किम् ?चन्दनलिप्ताङ्गना ॥
Balamanorama¶
क्तादल्पाख्यायाम् - क्तादल्पाख्यायां । करणादेरिति । करणपूर्वादित्यनुवृत्तेरिति भावः । क्तान्तादिति । क्तान्तान्तादित्यर्थः, प्रत्ययग्रहणपरिभाषालब्धक्तान्तेन प्रातिपदिकस्य विशेषणात् । अदन्तादिति । ‘अत’ इत्यनुवृत्तेरिति भावः । अल्पत्वे द्योत्ये इति ।अल्पाख्याया॑मिति समुदायोपाधिः । अल्पत्वं करणगतं क्रियागतं वा । अभ्रलिप्ती द्यौरिति । अभ्रैरल्पैराच्छन्नेत्यर्थः । अभ्रैरीषदाच्छन्नेति वा ।
Tattvabodhini¶
क्तादल्पाख्यायाम् - क्तादल्पाख्यायाम् । अत्र व्याचख्युः — ॒अल्पाख्याय॑मिति समुदायोपाधिः । अल्पैरभ्रैर्लिप्ता अब्रालिप्ती । कृद्ग्रहणे गतिकारकपूर्वस्यापि ग्रहण॑मिति समुदायस्यापि क्तान्तत्वान्ङीष् । यद्यपि पूर्वपदार्थस्य अभ्राणमेवाल्पत्वं गम्यते तथापि तदल्पत्वे सति तद्विलेपनस्याप्यल्पत्वमवश्यं भावीति समुदायोपाधित्वमल्पत्वस्य सङ्गच्छत इति ।
Padamanjari¶
अल्पाख्यायामिति समुदायोपाधिरिति । ननु चाल्पैरभ्रैर्विलिप्तेति पूर्वपदार्थस्यैवाल्पता गम्यते, न विलिप्तार्थस्य ? एवं मन्यते - अभ्राणांमल्पत्वे सति तद्विलेपनस्याल्पत्वमवश्यम्भावीति । अभ्रविलिप्तीति । वृतौ गतार्थत्वादल्पशब्दस्याप्रयोगः । चन्दनानुलिप्तेति । बहुलेन चन्दनेनानुलिप्तेत्यर्थः । कृद्ग्रहणपरिभाषया समुदायस्य क्तान्तत्वम् ॥
Nyaas¶
अभ्रविलिप्ती इति। लिप उपदेहे (धातुपाठः-1433), अस्मात् क्तः। अल्पैरभ्रैर्विलिप्तेत्यस्यामर्थविवक्षायां पूर्ववत्प्राक्सुबुत्पत्तेः समासः। अल्पशब्दस्तु गतार्थत्वान्न प्रयुज्यते। चन्दनानुलिप्ता इति। बहुचन्दनानुलिप्तेत्यर्थः॥
Prakriyasarvasvam¶
करणादेः क्तान्तादल्पत्वे द्योत्ये ङीष् स्यात् । चन्दनेन किञ्चिल्लिप्ता चन्दनलिप्ती । सुवर्णभूषिती । वचोलाळिती । अन्यत्र चन्दनानुलिप्ता ॥